Hrady a zámky

Hrad Ostrý Kameň

Podrobnosti

Napísané: 14. máj 2021

Návštevy: 3679

Hrad Ostrý Kameň sa nachádza na hlavnom hrebeni Zárub, nad obcou Buková, neďaleko Smoleníc. Môže sa popýšiť niekoľkými zaujímavosťami. S výškou 576 m n. m. je najvyššie položeným hradom v Malých Karpatoch. Je postavený na atraktívnom mieste – na západnom konci vápencového hrebeňa Záruby. Od ostatných zrúcanín v Karpatoch sa líši „jedinečnou cestou k hradu“ po hrebeni Zárub. Sú z neho krásne výhľady do okolia, hlavne na vodnú nádrž Buková.

Ako hrad vyzeral

Spočiatku hrad tvoril len obytný palác – malá pevnosť v severnej časti hradného areálu na najvyššom mieste skalného hrebeňa a pozorovacia, strážno-obranná hranolová veža, v ktorej bola vstupná brána. V 15.storočí budovy rozširovali smerom na SZ, v 16.storočí pristavili predhradie na hospodárske účely, bola tu pekáreň a byty pre hradný personál. Hospodárske budovy boli podpivničené a pristavali kaplnku. Na hornom hrade sa nachádzala stráž – veža slúžila na pozorovanie. Okrem toho tu bola cisterna na vodu, kuchyňa, vyhňa a väznice. Celý hradný areál chránili vysoké hradné múry posilnené na nárožiach baštami. Z predsunutej pozorovacej veže na hrebeni bolo možné pozorovať ostatné hrady v okolí – Plavecký hrad, Korlátka a Branč.

História

Bývalý gotický hrad stojí na konci skalnatého vápencového hrebeňa Zárub, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. Postavili ho pravdepodobne v 13.storočí, hoci prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1363. Jediný náznak staršieho stavebného obdobia je zmienka v rakúskej klosterneuberskej kronike z roku 1273. Niektoré stavebné prvky základov hradu a nároží naznačujú, že ho mohli postaviť okolo roku 1300, predhradie pristavili o niečo neskôr. Spolu s ďalšími hradmi slúžil ako pohraničný hrad. Strážil západnú hranicu Uhorska a tzv. Českú cestu z Budína cez západné Slovensko Biksárdskym priesmykom (medzi Hrubým Kamencom a Osečníkom) do českých krajín. Posádka na hrade mala výborný výhľad nielen na priesmyk, ale aj na celé Záhorie a Borskú nížinu. Hoci bol hrad vybudovaný ako pohraničná pevnosť, neskôr sa stáva sídlom panstva, do ktorého patrila veľká časť Záhoria.

Počas stáročí sa na ňom veľmi často menili majitelia. Začiatkom 18.storočia (1704) sa tu počas Rákocziho povstania (kuruckých vojen) odohrala bitka, pri ktorej bol hrad pravdepodobne dosť poškodený. Navyše sa zmenila trasa Českej cesty, viedla cez Bratislavu, a hrad stratil svoju funkciu. Koncom 18.storočia sa majiteľmi hradu stali Pálffyovci, ktorí však sídlo panstva z hradu Ostrý Kameň premiestnili do Moravského Svätého Jána. Odvtedy hrad chátral a rozpadával sa.

Osobnosti na hrade

1366 – Mikuláš zo Seče
1394 – Stibor zo Stiboríc (dostal ho od kráľa Žigmunda)
1434 – kráľovský majetok po smrti Stiborovho syna Stibora II.
1453 – šľachtické rodiny Keglevičovci, Thurzovci, Forgáčovci
Od 15.st. – grófi zo Svätého Jura a Pezinka
1496 – Imrich a Martin Czoborovci
1507 – Martin Czobor, Imrich odišiel do Holíča
1535 – Gašpar Czobor, Imrichov syn, po nečakanej smrti v roku 1539 zostali po ňom dlžoby a zanechal na hrade ženu s piatimi nezaopatrenými synmi. Prebiehali dlhoročné spory o czoborské majetky. Ako veritelia sa o majetky uchádzali  bratia Peter a Pavol Bakičovci a magnátsky rod Révayovcov. Spory sa skončili až na priamy zásah panovníka v roku 1554, keď si majetky medzi sebou Czoborovci, Bakičovci a Révayovci rozdelili (štvrtinové podiely)
1579 Rudolf II. prepustil panstvo zo zálohu, majetok sa naďalej rozdroboval
1689 dostal gróf Krištof Erdődy majetok zhabaný vzbúrencovi Imrichovi Thökölymu

Pohľad na hrad Ostrý Kameň z chodníka smerom na Záruby. Foto: Lure, CC BY-SA 4.0

Prístup k hradu

Pri plánovaní túry na Ostrý Kameň treba počítať s poldenným alebo až s celodenným výletom, podľa miesta východiska. Možnosti na výber túry je viac, všetky však končia na hrebeňovke a prechádzajú cez najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (768 m n. m.). Pokiaľ sú východiskom Smolenice (buď z vlakovej stanice po   žltej značke, alebo priamo z obce po  modrej alebo  žltej značke), táto túra patrí k najatraktívnejším v Malých Karpatoch (okolo 6 km). Trasa prechádza cez najkrajšie kúty tejto časti pohoria. Hoci je turisticky a časovo náročnejšia, zvládnu ju aj rodiny s väčšími deťmi, je však potrebné mať dobrú kondíciu.

Hrebeň Zárub je skalnatý, túra však nie je náročná na prevýšenie, ale skôr na dĺžku. Je vhodné rozdeliť si ju na niekoľko časových úsekov a dopriať si dlhšie prestávky. Určite si treba zabezpečiť pitný režim a teplejšie oblečenie do ruksaku, lebo Záruby sú veľmi veterný kopec.

Kúsok za vrcholom Zárub sa z hrebeňa ponúkajú pekné výhľady na dolinu a protiľahlý Veterlín (724 m n. m.). Odtiaľto je aj najkrajší pohľad na hrad. Torzo hradu vyzerá, ako výrazné zakončenie hrebeňa. Dnes je hrad do veľkej miery zarastený lesom. Preto z väčšej diaľky nie je dobre viditeľný.

Pokiaľ nechcete ísť hrebeňom, možno si vybrať  modrú značku a absolvovať túru lesným údolím. Ukrátite sa však o atraktivity, ktoré ponúka trasa cez Záruby.

S malými deťmi je vhodnejšia, oveľa kratšia a menej náročná túra z obce Buková po  zelenej značke (na Ostrý Kameň sa dostanete asi za 65 minút), alebo od vodnej nádrže Buková po  žltej značke  k rázcestiu (na hrad prídete asi za 45 minút). Trasa od Bukovej vedie lesom. Na krátkom úseku pri výstupe na hrad sa treba pripraviť na dosť veľké prevýšenie. Autom sa po asfaltke popri poľnohospodárskom objekte možno dostať takmer až k rázcestiu BREZINKY. Zaparkovať sa dá popri ceste.

Peši prejdete buď k rázcestiu Brezinky, kde sa stretáva  zelená,  žltá a  červená trasa, alebo si cestu skrátite smerom doľava cez les, kde sa možno napojiť na  červenú trasu – Štefánikovu magistrálu, po ktorej je potrebné pokračovať aj z rázcestia. Výstup je dosť náročný, strmý, cez les po  červenej, až po menšiu čistinku. Odtiaľ môžu ísť zdatní turisti strmo priamo hore cez les k hradu, vhodnejšie je pokračovať vrchnou  trasou vľavo, ktorá sa zatáča a je miernejšia. Po krátkom čase nás zavedie priamo k hradu. Celý výstup trvá 35 – 40 minút.

Video

Povesti a legendy

Vdova a ostrokamenický poklad

Keď sa koncom 18.storočia Pállfiovci sťahovali z Ostrého Kameňa, na hrade zostal strážiť len starý bradatý muž. Hrad zostal opustený a prázdny, len deti z Bukovej sem niekedy zavítali a naháňali sa medzi zrúcanými múrmi, čím nahnevali bradatého strážcu. Jedného dňa sa však starec pri ich naháňaní zranil, no keď mu prišli s rodičmi pomôcť, nenašli nikoho, iba prázdne múry. Čas plynul a odvtedy prešlo vyše 100 rokov.

V tom čase žila v Bukovej, v chatrči lakomá a závistlivá vdova, ktorá mala 7 synov. Aby nejako prežili, naučila chlapcov kradnúť. Všetci sa im radšej vyhýbali oblúkom. Jedného dňa vdova zbierala raždie na zimu, až zablúdila. Dostala sa k ruinám hradu Ostrý Kameň. Ani nevedela ako, ocitla sa v podzemnej komnate, kde našla plno zlata a iných drahých vecí. Nabrala si z pokladov, koľko vládala uniesť a utekala domov zavolať synov, aby jej pomohli odniesť celý poklad.

Starší synovia naberali zlato do vriec a hrncov a vtedy zbadali v kúte komnaty starca, ktorý ich napomínal, aby neboli nenásytný a vyháňal ich von. Chlapci sa zľakli, odhodili vrecia s pokladmi a od strachu utiekli. Matku tam nechali, lebo ich nepočúvala a ďalej naberala poklady. Najmladší syn išiel matku hľadať, a keď vošiel do podzemia, starca slušne pozdravil. Bradatý chlap sa mu za úctivé správanie odmenil plným hrncom zlata a poslal ho von. Prekvapený chlapec zabudol na matku a poslušne vyšiel von. Vchod sa za ním zatvoril. Zrazu zahrmelo a podzemie aj s časťou hradu sa zrútilo a vdovu aj s pokladom zasypalo.

Odvtedy už nikto o starcovi ani o vdove nepočul. Niekedy v noci vraj počuť z podzemia tiché stony a nárek. Chlapci mali dosť peňazí na slušné živobytie a začali sa živiť poctivým remeslom.

Chorvát na Ostrom Kameni

Jedného dňa prišiel do Bukovej cudzinec – Chorvát. Podľa erbu a oblečenia vyzeral ako šľachtic, zdalo sa, že je majetný. Usadil sa v zničených múroch, najal si ľudí z okolia a pustil sa do obnovy hradu. Ľudia pracujúci na hrade boli prekvapení, lebo za robotu dostávali plácu. Okolitý páni sa na celú vec pozerali s nedôverou a niektorí obvinili Bakiča zo zbojstva. Ten sa však na svoju obhajobu preukázal listinou, ktorou mu cisár hrad Ostrý Kameň daroval ako náhradu za zničený majetok a vyvraždenú rodinu vo svojej domovine. Od porazených Turkov si v čestnom boji vzal iba to, čo mu dlhovali a z toho platil tých, ktorí mu pomáhali pri obnove hradu. Bakičovi poddaní pomohli obnoviť hrad a nakoniec dostali ešte aj posledný dukát ako výslužku na jeho svadbe vo vynovenom hrade.

V roku 1540 hrad patril bratom Petrovi a Pavlovi Bakičovcom. Zachovali sa výplatné listiny z opravy hradu. Za celodennú prácu dostali poddaní plat – v lete 6 grajciarov, v zime 5 grajciarov, lebo bol kratší deň. Majstri murári a kamenári dostali za týždeň 1 zlatý, ich pomocníci pracovali len za jedlo. Zhotovenie dverí stálo 1 zlatý, 6 kachľových pecí 10 zlatých, za zasklenie 11 okien dostali sklárski majstri z Holíča 40 denárov. Z jednej z pivníc sa vraj dalo dostať do tajnej chodby, ktorá viedla pod hlavným hrebeňom a vychádzala na vrchu Havranica.

Mapa

• Predch.
• Nasl.