Bol piatok po obede a ja už som v práci nevedel obsedieť. Skoro 18kg jedla, vody, oblečenia a vecí na prípadné bivakovanie bolo už zbalených v batohu v kufri auta. O tretej prišiel Martin. Nejaké jedlo som mu strčil do batohu, predsa neponesiem všetko ja.

Aj jeho veci sme nahádzali do auta, a konečne sme vyrazili z Bratislavy. Cestou sme sa zastavili v Banskej Bystrici, odkiaľ nás brat odviezol na Čertovicu k motorestu. Už len prezliecť do turistického a rýchlo vyraziť, lebo za nami už hrmela búrka. Plán vyraziť z Čertovice o šiestej sme samozrejme nestihli. Ale čo. Veď prinajhoršom máme čelovky. Plán bol presunúť sa k útulni Ramža, čo trvá tak 2 hodinky svižným krokom.

Zo začiatku je cesta veľká, no po chvíli šliapania sa zúži na turistický chodník, ktorý sa stráca v tráve a čučoriedkach. Tiež je na viacerých miestach križovaný rôznymi cestičkami a treba dávať pozor aby ste niekde zle neodbočili. To sa podarilo aj nám a neboli sme sami. Za sedlom za Lenivou stretávame paritu Čechov a dávame sa do reči. Vravia, že tiež idú na Ramžu. V dobrej viere sme hrali múdrych, že to idú nejakým opačným smerom. A oni že nie, že táto cesta za chvíľu končí a že sme aj my asi zabudli odbočiť. Tak sa otáčame s nimi a po piatich minútach nachádzame nenápadnú cestičku s červenou značkou. Hurá, sme späť na chodníku. Zvyšok cesty už sme išli obozretnejšie a pred deviatou sme už boli pri útulni. Stihli sme to ešte za svetla, no útulňa je už plná. Nevadí. Prespíme pod strieškou pred útulňou. Večer sme posedeli pri ohni, niečo opiekli a chvíľu po 22:00 už začal správca zaháňať ľudí aby išli spať.

Budíme sa skoro ráno, raňajkujeme, v neďalekej studničke (300m) dopĺňame vodu a vyrážame ďalej. Dnešný cieľ je útulňa Andrejcová. Je ráno a všade je kopec rosy. Už po pol hodine sme kompletne premočení od trávy, ktorá je vysoká po kolená a často až po krk. Veď hádam uschneme.

Cesta je príjemná a počasie tiež. Prechádzame cez Havraniu Poľanu, okolo Homôlky na Oravcovú. Tu nás chytá dážď a mokro v topánkach len umocňuje. Čo by som dal za návleky čo by zabránili vode z mokrej trávy aby netiekla rovno do topánok. Z Kolesárovej nás čaká strmý zostup a obedujeme v sedle Priehyba. V ešuse varíme turistické rizoto (lunchmeat, ryža a kukurica), oddychujeme a sušíme, čo sa dá. 

Po obede zase dopĺňame zásobu vody v potôčiku severne od altánku a čaká nás opäť výšlap na Veľkú Vápenicu. Odtiaľ pokračujeme po hrebeni, až kým nezostúpime k útulni Andrejcová.

Na Andrejcovú sme prišli okolo pol siedmej. Rýchlo sme si obsadili miesta na spanie na prízemí krásnej chatky na dvojposchodovej prični s epedami. Spať sa dá aj na povale. Ľudia sa rýchlo zbiehajú a užívajú si pohostinnosť útulne. Majú tu vlastné pivo, polievku, čapujú kofolu a aj nejaké sladkosti sa nájdu. Dokonca tu majú aj erárne oblečenie a pár spacákov pre prípad, že by sa potreboval niekto prezliecť do suchého. Prameň je hneď pri chate, čo uľahčuje hygienu. Dá sa tu dobiť aj telefón zo solárneho panelu. Večeriame vonku no po chvíli nás už začínajú oziabať stále mokré nohy, a tak sa poberáme spať.

Budíme sa už okolo šiestej ráno s pocitom vyspatosti. Dáme raňajky, pobalíme veci, doplníme vodu a ruksaky putujú na otlačené ramená. Postupným stúpaním sa dostávame na Bartkovú. Dáme fotku pri kríži a pokračujeme ďalej. Na hrebeni už celkom fúka, ale výhľady stoja naozaj za to. Pri každom menšom zostupe už začínajú bolieť kolená a my sa začíname tešiť na koniec našej túry. Pokračujeme cez Orlovú a Strednú hoľu.

Už z diaľky nás víta veľký vysielač, čo je príznak že sa blížime k vytúženej Kráľovej holi. Cestou ešte pozbierame nejaké kešky a utekáme sa schovať pod strechu pri vysielači, lebo začína zase pršať. Dážď prečkávame v spoločnosti ešusu a varíme obed. Predsa to neponesieme dole.

Z Kráľovej hole vyrážame najskôr po zelenej, no keďže kolená bolia tak meníme plány a pokračujeme po cyklistickej ceste (klesá pomalšie), až kým nenarazíme na modrú a ďalej pokračujeme po nej až do Šumiacu. Tu sa zmorení, ale spokojní prezliekame, v neďalekej krčme kupujeme ešte proviant na cestu a čakáme na autobus, s ktorým prichádza aj koniec nášho výletu.

Fotogaléria z výletu

Mapa